Peniaze z ničoho

Ale je to skutočne tak? Skúsme si predstaviť svet, kde by nebolo možné tlačiť peniaze z ničoho. Predstavme si, že vo svete ako platidlo slúžia peniaze z „niečoho". Povedzme si, že peniazmi sú konzervy s hovädzím mäsom. A prečo nie? Dlho vydržia, majú vnútornú hodnotu a hlavne - hovädzinku nemožno iba tak tlačiť z ničoho.

Ako by vyzeral takýto svet, akú hodnotu by mali tieto peniaze? V prvom rade by sme riešili prvý problém - ako oddeliť hodnotu hovädziny vyplývajúcu z jej schopnosti zahnať hlad od hodnoty hovädziny ako peňazí. Ak si dnes dáte na obed hovädzí steak, rozhodnutie je jednoduché. Steak vám chutí a zaženie vám hlad, preto ste ochotný za neho zaplatiť nejakú sumu. Ale možno vám chutí aj bravčová panenka, takže ak je steak omnoho drahší, tak si ho nedoprajete a prejdete k alternatíve.

Ak by ste zobrali mäsovú konzervu a cheli by ste si za ňu niečo kúpiť napríklad v TESCU, asi by si ľudia klepali na čelo. Možno by ste po nejakej dobe našli nejakého labužníka, ktorý má rád hovädzie a ktorý by vašu konzervu s mäsom vymenil za niečo iné čo práve potrebujete. Ale hodnota tejto transakcie by závisela od toho, ako moc tomu kupujúcemu vaša mäsová konzerv chutí, aký úžitok mu prinesie.

Ale čo keď sa hovädzina stane platidlom? Zrazu rozhodnutie dať si steak naberá nový - monetárny rozmer. Hovädzinu zrazu berie ako prostriedok výmeny úplne každý - aj vegetariáni - lebo ju môžu obratom ľahko použiť napríklad na nákup zeleniny. Prečo? Lebo hovädzina sa stala peniazom a ako vieme, peniaze chce každý. Dopyt po hovädzine sa zvýši, ľudia ju prestanú primárne používať na zahnanie hladu, ale budú konzervy šetriť a používať na kúpu iných tovarov. 

Takýto peňažný režim bude mať aj medzinárodné dôsledky. Krajiny ako Argentína, ktoré majú dobré podmienky na chov hovädzieho sa stanú veľmocami s výrazným vplyvom na produkciu nových peňazí. Po celom svete bude krajina po krajine prechádzať na chov hovädziny a z roka na rok bude pribúdať počet konzerv. Ceny po celom svete zachváti inflácia, to ako sa každoročne zvyšuje počet konzerv v obehu.

Ono to je v skutočnosti ešte horšie, lebo jeden rok môže nastať v Argentíne sucho, alebo naopak možno sa objaví nový druh kravy ktorá dá viac mäsa a zrazu sa zmení tempo produkcie peňazí. Svet zachváti nielen inflácia, ale hlavne premenlivá inflácia podľa toho ako sa darilo čriedam kráv a býkov.

Prečo by niekto chcel takýto svet? Prečo by mali ľudia a banky v trezoroch schraňovať „peniaze z niečoho" , namiesto toho aby sa to niečo použilo na produktívne účely? Vieme si predstaviť peniaze z niečoho, ktoré majú všetky nevýhody peňazí z ničoho a ešte aj niektoré naviac. Niektoré peniaze z niečoho sa dajú relatívne ľahko vyrábať, teda nezabránime inflácii, ale na rozdiel od peňazí z ničoho viažu reálne zdroje v ekonomike. V našom príklade hovädzie pochádza z kráv, ktoré vyžadujú lúky alebo stajne s krmivom, továrne na konzervovanie apod. Peniaze z ničoho nič take nevyžadujú.

Pravdou je, že väčšina odporcov peňazí z ničoho majú už na mysli "niečo" konkrétne, čo preferujú ako peniaze. Väčšinou je to zlato, platina alebo iný drahý kov. Ale tu by sme mohli opäť ich volanie po peniazoch z ničoho pretransformovať na volanie po stabilnej a nemeniteľnej peňažnej zásobe. Ale to by zrejme nemalo takú údernú silu medzi ľuďmi. Uznajte, hlas z námestia "Požadujeme stabilnú menovú bázu" má menší revolučný potenciál ako "Prestaňte tlačiť peniaze z ničoho".

Ak počujete slogan "peniaze z ničoho" , môžete si byť prinajlepšom istý, že autor je obeťou svojej intuície. Prinajhoršom, a bohužiaľ o to častejšie, je to znakom toho že autor tento slogan používa iba ako trójskeho koňa, či povestnú nohu vo dverách pre presadenie ideológie stabilnej peňažnej zásoby zabezpečenej najlepšie zlatom. Ale o dôsledkoch tohto nápadu si povieme niekedy nabudúce.