Malá odbočka - v ďalšom budem pracovať s termínom superhrubá mzda. To sú reálne náklady zamestnávateľa na zamestnanca. Nahradenie hrubej mzdy skutočnými nákladmi je iba otázka zmeny slov, bez dopadu na praktický výpočet daní a odvodov a hlavne čistej mzdy. Takáto administratívna zmena je konieckoncov v programe súčasnej vlády.
Tak aké pozná Slovensko dane pre zamestnanca?
Daň z príjmu: toto je slávna 19% rovná daň. V skutočnosti však nie je tak rovná, pretože sa od príjmu odpočítava takzvaná odpočítateľná položka až vo výške 4025,70 EUR ročne (cca 335,50 EUR mesačne). V praxi to teda znamená že priemerný zamestnanec s mediánovým hrubým príjmom vo výške 630 EUR mesačne (852 EUR superhrubá) zaplatí na tejto dani celkovo 40 EUR. Áno iba necelých 5% zo svojho príjmu
Odvody: veľkú časť príjmu zamestnanec odvedie štátu vo forme odvodov, prostredníctvom ktorých sa hradia rozličné sociálne služby štátu. Niektoré z týchto odvodov sú zásluhové čo znamená, že zamestnanec dostáva viac služieb v závislosti od výšky zaplatených odvodov. Platí že čím viac človek platí na poistnom, tým väčšiu dávku získa. Iné odvody sú zase solidárne, teda také pri ktorých výška alebo kvalita služieb štátu nie je závislá od výšky odvedenej sumy na „poistnom". Rýdzo solidárny odvod je vlastne z našej definície daňou. Bohužiaľ, väčšina odvodov patrí do šedej oblasti, sú čiastočne zásluhové a čiastočne aj solidárne. Na zistenie miery solidarity alebo "daňovosti" odvodu budem používať jednoduchú metódu - porovnám príjmy a výdavky jednotlivých odvodov a z ich pomeru určím percento solidárnosti pre daný odvod. Na výpočet tohto koeficientu som používal oficiálne čísla zo stránky Sociálnej Poisťovne. Pre lepší prehľad si prejdeme detailnejšie všetky odvody.
Zdravotné poistenie z tohto sa platí celé slovenské zdravotníctvo, je zdrojom príjmov pre zdravotné poisťovne. Áno, počujete dobre, celé slovenské zdravotníctvo je hradené takmer výlučne z odvodov. A ako dobre viete, žiaden lekár sa vás nepýta koľko ste odviedli z výplaty na zdravotníctvo. Každý pacient má nárok na rovnako (ne)kvalitnú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho platu. Pri takejto daňovej filozofii by štát v podstate mohol zaviesť ďalšie odvody, napríklad "školné poistenie", "policajné poistenie", "armádne poistenie" a iné, z ktorých by mohol financovať chod štátu. Zdravotné poistenie je paškvil, je to degresívna daň hradená iba zamestnancami (a SZČO). Percento solidárnosti: 100%
Nemocenské poistenie (2,8%): z tohto poistenia sa vypláca náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca a materské. Percento solidárnosti: 16,76%
Garančné poistenie (0,25%) z tohto poistenia sa uhrádzajú nedoplatky spôsobené neodvedením poistného zamestnávateľom. Percento solidárnosti: 56,65%
Poistenie v nezamestnanosti (2%) z tohto poistenia sa uhrádzajú dávky v nezamestnanosti. Percento solidárnosti: 33,47%
Úrazové poistenie (0,8%) poistenie zamestnávateľa pred rizikom poškodenia zdravia v dôsledku pracovného úrazu zamestnanca. Percento solidárnosti: 66,07%
Rezervný fond solidarity (4,75%) tak a toto je prvý zo trojice zaujímavých poistení. Tento fond je vlastne poistením štátu pre prípad toho, že DSS budú tunelovať dôchodkový systém. Áno čítate správne. Možno nie je tak ďaleko doba, keď niekto múdry z Ministerstva Financií vymiyslí nový odvod podobného typu. Mohlo by to byť napríklad poistné pre prípad že štát nebude mať na úhradu miezd štátnych zamestnancov. Percento solidárnosti: 100%
Invalidné poistenie (6%) toto je ďalšia pikoška. Z tohto poistenia sa hradia invalidné, vdovské, vdovecké a sirotské dôchodky. Problémom je, že väčšina vdovských, vdoveckých a sirotských dôchodkov sa hradia z výšky prislúchajúcej starobnému dôchodku zomrelého. Predstavte si ich ako alternatívu dedenia dôchodkov v II pilieri. Preto do oprávnených výdajov tohto poistenia počítam iba sumu vyplatenú na invalidné dôchodky. Percento solidárnosti: 30%
Starobné poistenie (18%) tak a sme pri najväčšom žrútovi prostriedkov štátu. Zo starobného poistenia sa majú hradiť starobné, a podľa našej filozofie aj vdovecké, vdovské a sirotské dôchodky. Problémom je, že systém starobného poistenia je beznádejne v deficite. Ak by sme počítali naše percento solidárnosti, dospeli by sme k zápornej hodnote -36,44%. Objem prostriedkov starobného poistenia je dostatočne veľký na to, aby spoľahlivo pohltil solidárne prebytky zo všetkých ostatných typov poistenia a ešte by niečo ostalo.
Problém so starobným poistením je však iný. Na Slovensku máme 1,5 milióna všetkých dôchodcov (1 milión starobných dôchodcov). Ak by títo ľudia nemali žiadne dôchodky, štát by s nimi aj tak musel byť solidárny a vyplácať im životné minimum (momentálne v hodnote 185,19 EUR mesačne). Pri tomto počte dôchodcov a všetkých dôchodkoch by to činilo 3,3 mld. EUR ročne. Táto suma predstavuje až 75% všetkých vyplatených dôchodkov. Áno, priemerná výška dôchodku (starobného, vdoveckého, sirotského a vdovského) je na Slovensku 245 EUR mesačne, iba necelých 60 EUR nad životným minimom. Samozrejme reálne číslo môže byť vyššie, keďže jeden dôchodca môže poberať viac dôchodkov súčasne.
Inak povedané, dôchodkové poistenie do istej miery na Slovensku supluje sociálny systém. Pre sebeckého človeka je najlepší spôsob zabezpečenia sa na dôchodok nič nerobiť (robiť na čierno, prenajímať nehnuteľnosť atď.) a na dôchodku si užívať sociálnu dávku + akýkoľvek príjem mu bude plynúť z jeho úspor, napríklad z úrokov alebo z dividend. Z určitého hľadiska je teda možné definovať starobné sporenie ako solidárne - zamestnanec si poctivo sporí prostriedky, ktoré pre veľkú časť sporiteľov budú akurát tak stačiť na základné prežitie v starobe.
Som si však istý, že takáto analýza nemusí byť každému po chuti, a preto určím percento solidárnosti na 0%.
Záver - na záver som si ponechal zaujímavý graf. Ušetrím čitateľa prácneho vysvetľovania minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov a uvediem iba súhrnný graf celkového efektívneho daňového zaťaženia príjmu zamestnanca podľa predchádzajúceh metodiky. Graf je kreslený v závislosti od hrubej mzdy zamestnanca, keďže túto si vieme všetci ľahko v mysli vybaviť, ale hodnota samozrejme predstavuje percento zo superhrubej mzdy.
Graf 1: Efektívna daň z príjmu zamestnanca
Graf 2: detail efektívnej dane z príjmu
Ako je vidieť z grafov, na Slovensku nie je daň z príjmu pre zamestnancov ani rovná a ani 19%. Dokonca nie je ani progresívna a ani degresívna, je oboje. Slovenský daňový systém je s chirurgickou presnosťou nastavený na ožobračovanie strednej triedy. Jeho cieľom je vytvoriť ilúziu rovnosti n majetku, ale len po určitú hranicu príjmu. Pre bohatých platia úplne iné pravidlá, ale o tom v inom blogu.
