Takže o čo ide? V spomínanom článku sa rozoberá zaujímavý paradox ktorý trápil učencov už od zrodu modernej ekonómie tak ako je popísaná v nesmrteľnej knihe Adama Smitha „O bohatsve národov". Adam Smith sa zaoberá trhovým mechanizm, hlavne spôsobu akým dokáže neviditeľná ruka trhu akoby zázrakom premeniť sebecké činy trhových účastníkov vo všeobecné blaho spoločnosti. Adam Smith je vo svojej podstate optimista. Verí, že ak sa ponechá trh bez zásahov, sám zabezpečí, že sa chudobné masy obyvateľstva budú mať v budúcnosti omnoho lepšie. A zdá sa že história s ním súhlasí, za posledných 200 rokov ľudstvo zažíva nebývalý rozmach blahobytu a prosperity. Tak v čom spočíva paradox?
Paradox Smithovho optimizmu, leží v tom, že nevie uspokojivo vysvetliť ako sa tento blahobyt vytvára. Nie je naň žiadny presvedčivý teoretický argument a trh sám osebe nie je v tejto otázke príliš nápomocný. Trhový princíp totiž hovorí o tom, že cena tovarov sa v v podmienkach voľného trhu v dlhodobom horizonte približuje k jeho skutočným výrobným nákladom. Dočasné výkyvy spôsobené zmenou dopytu či ponuky sú iba mechanizmom zmeny. Ak klesne cena suroviny potrebnej na výrobu tovaru, napríklad vplyvom nového vynálezu a ostatné faktory ostanú nezmenené, trh dotlačí cenu k novej (nižšej) rovnováhe odzrkadľujúcej tento progres. Toto je výhoda trhu - alokuje vzácne zdroje tak, aby produkovali čo najviac výstupu. A keďže Smith správne predpokladal, že pre široké masy bude v budúcnosti najväčším zdrojom príjmu ich práca, mal by sa tento princíp aplikovať aj na trh práce.
Čo to znamená? Znamená to, že v dlhodobom horizonte sa cena práce na voľnom trhu musí priblížiť k úrovni jej reprodukcie. Predstavme si na chvíľu, že globálny pracovný trh by sa stal dokonale voľným. Vládla by v ňom dokonalá informácia (o ponuke, dopyte, kvalite a cene pracovníka aj pozície), existovali by nulové transakčné náklady (dajme tomu že by sa vynašiel teleport, ktorý vás lacno dopraví z pohodlia domu k zamestnávateľovi kdekoľvek na svete, alebo sa bude pracovať iba cez internet) a perfektné čistenie trhu (práca by sa najímala iba dočasne, povedzme v kontraktoch s rozlíšením na človekohodinu). Na takomto dokonalom trhu práce, by sa jej dlhodobá cena mala dostať na úroveň nákladov na základné životné potreby (jedlo, ošatenie, bývanie) a náklady na získanie potrebných zručností (vzdelanie).
Predstavme si takýto ideálny svet. 7 miliárd ľudí v globalizovanej ekonomike, ktorý na trhu ponúkajú svoje služby. Pre jednoduchosť by panoval kultúrna aj jazyková zhoda, zamestnanci by nemali problém teleportovať sa za prácou aj medzi kontinentami. Na každú otvorenú pozíciu by ste súťažili s miliónmi iných ľudí vo zvyšku sveta - z Afriky či z Ázie a zamestnávatelia by nemali problém z hodiny na hodinu vyhodiť zamestnanca a nahradiť ho niekým iným, kvalitnejším či lacnejším, ktorého by našli na elektronickej burze práce. Takýto systém by tlačil prácu k jej najefektívnejšej - reprodukčnej hranici.
Naštastie nežijeme v takomto svete utopistickej trhovej tyranie, paradoxne najmä vďaka unikátnym vlastnostiam trhu práce. Nežijeme v otrokárstve, kde by sa deti na tento svet rodili za účelom vyplnenia diery na strane ponuky práce. Zamestnanci vedia cez politický proces, či kolektívne vyjednávanie dosiahnuť vyššiu mzdu ako tú, ktorá by im stačila na holé prežitie. Zázrak rastu posledných 3 storočí je postavený na komplikovanejších základoch, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.
