Hľadá sa slovenská aristokracia

Autor: Juraj Záruba | 13.2.2011 o 16:18 | (upravené 13.2.2011 o 17:56) Karma článku: 5,85 | Prečítané:  1774x

V minulom blogu som sa venoval celkovej daňovej záťaži príjmu zamestnanca. V nasledujúcich blogoch sa pokúsim o vytvorenie prehľadu o celkovej daňovej povinnosti rozličných skupín obyvateľstva. Samozrejme takýto obraz sa nezaobíde bez preskúmania daňovej záťaže príjmu podnikateľa.

Pre účely nasledujúceho budem ako reprezentanta používať podnikateľa - konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným. Na svojej pozícii konateľa je podnikateľ zamestnaný vo svojej firme za minimálnu mzdu, čím si zároveň pohodlne spĺňa zákonné povinnosti povinného poistenia do slovenského zdravotného a sociálneho systému. Mzda konateľa je zároveň nákladom firmy, takže z jej vyplatenia už podnikateľovi nevyplývajú žiadne dodatočné daňovo-odvodové povinnosti . Všetok zvyšný príjem si podnikateľ realizuje vo forme podielu na zisku, pre ktorý na Slovensku platí jednotná daňová sadzba 19% od prvého centu. Tieto informácie nám pohodlne stačia na vytvorenie nasledujúceho grafu:

 

DanPodnikatelaB.png

Graf1: Daň z príjmu podnikateľa

 

Pre lepší prehľad som do grafu nakreslil aj percentuálny rozdiel v čistom príjme podnikateľa oproti zamestnancovi, pri rovnakom superhrubom príjme:

 

RozdielPrijemB.jpg

Graf2: Rozdiel v príjme podnikateľa a zamenstnanca

Príklad ku grafu - čestný podnikateľ s priemerným mesačným ziskom (teda po odpočítaní oprávnených nákladov) napríklad 2280 EUR má o 10% vyšší čistý príjem ako zamestnanec so superhrubou mzdou v rovnakej výške (to odpovedá hrubej mzde cca 1700 EUR mesačne). Malý záporný skok na začiatku grafu je spôsobený tým, že veľmi nízke príjmy sa podnikateľovi viac oplatí zdaňovať v režime zamestnanca. Teoreticky by to podnikateľ vedel vykompenzovať zvýšením svojej mzdy konatela na výšku 408 EUR hrubého, týmto by sa rozdiel vynuloval. V praxi je však zrejme logické uvažovať, že podnikateľ nemá záujem o niektoré typy poistného, z ktorých nepredpokladá osoh. Podľa typu činnosti sú dobrými kandidátmi napríklad invalidné poistenie, poistenie v nezamestnanosti apod.

Tento obraz však nie je úplný. Ďalšíou dôležitou vecou s ktorou treba počítať je to, že podnikateľ zdaňuje iba zisk zatiaľ čo zamestnanec celý príjem. A toto môže byť obrovský rozdiel. Šikovný podnikateľ si vie do nákladov vložiť veci dennej spotreby a tým si znížiť absolútnu daňovú povinnosť. Počítač, mobil a paušál, autá, benzín, internetové pripojenie, kancelárske a čistiace potreby apod. To sú typy nákladov, ktoré sa dajú realizovať takmer pri každom type podnikania. V niektorých prípadoch si podnikateľ vie cez náklady uplatniť aj investície, pekným príkladom môže byť odpisovanie nehnuteľností. Odpisovanie peknej kancelárie a jej následný odpredaj je iba jedným z mnohých legálnych spôsobov ako si príjem oslobodiť od dane.

Pri určitej dávke predstavivosti by sa odpočítateľná položka na daň z príjmu, ktorú si uplatňujú zamestnanci, dala počítať ako paušálne náklady na ľudský kapitál. Avšak vďaka systému, kde sa väčšina daní maskuje za odvody ide tento efekt do stratena. Navyše podnikateľ má vždy možnosť sám sa zamestnať a skombinovať výhody zamestnaneckého pomeru a zdaňovania právnických osôb tak, aby si minimalizoval celkovú daňovú povinnosť.

Ok, takže na Slovensku je evidentne najvýhodnejšie byť podnikateľom. Niekto by mohol povedať: "V čom je problém, pohni kostrou, založ si sročku a začni podnikať". Háčik je v tom, že tento spôsob veľmi výhodnej organizačnej formy nie je prístupný všetkým. Formálne predpoklady na založenie sročky sú síce jednoduché a teoreticky prístupné každému občanovi Slovenska, avšak v praxi štát kladie korporativizácii bariéry. Je to logické, keďže ako sme si ukázali v predchádzajúcom blogu, financovanie štátu je veľmi závislé od zamestnancov. Vymenujme si aspoň niektoré z týchto bariér:

1. Byrokratická komplikovanosť Účtovné a daňové predpisy sú písané akoby pre mimozemšťanov. Ani pre vzdelaného človeka s praxou s inou legislatívou nie je jednoduché sa zorientovať. Termíny použvané v zákonoch regulujúcich dane a účtovníctvo sú nejednoznačné a veľká časť byrokratických povinností je závislá na tom, ako si úradník zákon vysvetľuje. Veľa povinností je tak formovaných viac zvykom a tradíciou výkladu ako strikným predpisom. Navyše legislatíva regulujúca podnikanie sa často mení, tak ako vláda otvára a zatvára rozličné diery. Pre začínajúceho podnikateľa to teda znamená buď nemalé úsilie pri štúdiu legislatívy a rozličnej výkladovej literatúry, alebo alternatívne, najatie si profesionálneho účtovníka za peniaze (našťastie tieto služby môžu ísť do nákladov). Koho by zaujímali aj konkrétne príklady odporúčam tento blog

2. Priame bariéry Moderná ekonomika sa začína veľmi líšiť od tej industriálnej z 20. storočia. Firmy optimalizujú a celé oblasti svojej činnosti outsourcujú nielen iným firmám, ale aj na iné kontinenty. V skratke, obraz klasického zamestnanca, ktorý si ako Jáchym každý deň cviká kartu u svojho priameho zamestnávateľa, sa stáva minulosťou. Na Slovensku sa tento fenomén pretavuje do rastúceho počtu živnostníkov a podnikateľov - bývalých zamestnancov firiem - ktorí pokračujú v tom čo robili predtým tentokrát však akoby na vlastnú päsť. Tento trend má pri nastavení slovenského daňového systému logicky za následok zníženie príjmov do štátneho rozpočtu.

Vláda si toto uvedomuje a fakt sa jej nepáči keď začínajú masy ľudí využívať výhody korporativizácie pôvodne určené iba pre smotánku spoločnosti. Museli si na týchto nezbedníkov niečo vymyslieť. Nebolo zbytie, alternatívou by bolo zvýšiť dane pre bohatých a to nemôže byť na programe dňa. Však vo vláde sú pravičiari a pravičiari dane nezvyšujú (okrem DPH). Riešenie je skutočne elegantné. Stačí obmedziť počet ľudí, pre ktorých má zmysel si založiž sročku. U nás tento účel spĺňa definícia zamestnanca. Zamestnancom je (okrem iného) každá osoba, ktorá má:

"príjmy z .... pracovnoprávneho vzťahu ... v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu."

Navyše

"Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere...."

Tieto dve vetičky v nenápadných paragrafoch v slovenskej realite oddeľujú plebs od aristokracie. Delia ľudí podľa toho v čom sú šikovní. Pracujete na pozícii kde nemusíte veľmi počúvať príkazy? Ste novinár, kreatívec, konzultant? Gratulujem, ste výhercom slovenskej sociálnej lotérie. Stačí iba pohnúť zadkom a ísť si vybrať výhru. Ste robotník, operátor, sektretárka? Tak si môžete odrobiť niečo extra na panskom. Genialita politického marketingu je v tom, že vláda tieto úpravy predáva voličom ako ich zvýšenú ochranu. Ale však s tým už majú skúsenosť pri zavedení "rovnej" dane.

Mimochodom samotné definície zanestnanca a závislej činnosti sú pekne široké a dávajú úradníkovi-vykladačovi moc uplatniť svoju fantáziu a možno si niečo privyrobiť bokom. Možno by nebolo odveci urobiť taký kvíz pre pána Mihála, čo považuje za závislú činnosť a čo nie. Skúsme pár príkladov. Napríklad programátor čo píše program podľa pokynov objednávatela, s ktorým má pravidelné týždňové stretnutia o postupe práce a nových úlohách. Alebo stolár, čo vám robí nábytok podľa vašeho náčrtu. Alebo - a toto je pikoška - pracovník, čo nahadzuje vo Volkswagene kolesá na autá podľa pokynov majstra, ale ktorý je oficiálne zamestnancom personálnej agentúry. Hĺbavému čitateľovi mohol teraz v hlave skrsnúť zaujímavý biznis plán. Čo takto si založiť vlastnú personálnu agentúru a ponúkať svoju vlastnú prácu prostredníctvom nej? Žiadne obavy, štát myslel aj na takýto pre neho nepríjemný scenár a činnosť personálnych agentúr pekne zreguloval a ombedzil. Jej zriadenie okrem iných vecí napríklad vyžaduje špeciálne povolenie od Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Celkovo by si táto zaujímavá problematika zrejme zaslúžila vlastný blog.

Záver: Aké je východisko z tejto neutešenej situácie? V tomto som trochu skeptický. Zamestnanci, ktorí sú najväčšími obeťami tohto systému sa dajú ľahko ovplyvniť politickou reklamou a problematike nerozumejú. Podvedome tušia že niečo nie je v poriadku, ale bohužiaľ svoju frustráciu orientujú nesprávnym smerom, z čoho potom profitujú demagogickí politici. Od podnikateľov - zamestnávateľov tiež nemožno očakávať nejakú iniciatívu. Pre nich je v podstate jedno, či peniaze plynú priamo zamestnancovi alebo sa odvádzajú štátu, kým tento stav platí na celom pracovnom trhu. Dokonca práve naopak, kolektívne je pre podnikateľský stav lepšie udržať systém v súčasných parametroch. Spravodlivejší systém by totiž znamenal, že by prišli o časť svojich príjmov.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?